Miroslav Peťo - extrémne lyžovanie, skialpinizmus, lezenie, hory

skiextrem, extrémne lyžovanie, sprievodca, nákresy zjazdov, online sprievodca extrémnymi lyžiarskymi zjazdmi, zjazdy, skialp, skialpinizmus, skalolezectvo, Alpy, Tatry, fotogaléria, videá, príroda

Úvod

Nákresy zjazdov

Info o zjazdochŽiarska dolina Chopok a Dereše Malá Studená dolina Mengusovská dolina Mlynická dolina Chabenec Ostatné zjazdy

INFORMÁCIE O ZJAZDOCH pravy obluk

(informácie o zjazdoch vo formáte PDF: Info_o_nakresoch_zjazdov_v1.3)

V tejto sekcii sa snažím vytvárať akéhosi online sprievodcu extrémnymi lyžiarskymi zjazdmi v Tatrách. Zatiaľ sú spracované lyžiarske zjazdy z nasledujúcich lokalít:
- Žiarska dolina (S stena Príslopu, JV stena Baníkova, Tri kopy, Hrubá kopa, Baranec a Smrek)
- Chopok a Dereše (Luková dolina, Hlavný derešský kotol)
- Malá Studená dolina (Dolinka pod Sedielkom, Mačací kotol, Baranie Rohy, Ľadové štíty)
- Mlynická dolina (Hrebeň bášt, Mlynický kotol, Hrebeň Solísk)
- Chabenec (severné svahy)
- výber zjazdov z ostatných lokalít (Stredohrot, Lomničák, Vysoká, Javorák, Kriváň, atď.)

Na označenie zjazdov som použil písmena A, B, ... a pod každou fotkou s nákresmi (resp. zákresmi) sú v tabuľke podrobnejšie opísané ich charakteristiky, t.j.: stručný opis, prevažujúci sklon (meraný paličkovou metódou alebo sklonomerom - viac info o meraní sklonu nájdete na laviny.sk, občas je uvedený osobitne aj sklon najstrmšieho miesta - hlavne pri zjazdoch, ktorých sklon je v určitom mieste značne strmší od ostatnej časti zjazdu), obtiažnosť (stupnica S1-S6, stupnica expozície E1-E4 a celková obtiažnosť - ich podrobnejší opis pozri nižšie), prevýšenie zjazdu a poznámka s informáciou o (spravidla) vhodnom období na ich zlyžovanie a dodatočnými informáciami o danom zjazde (prípadne aj s fotografiami z jeho zlyžovávania). Ak sú pri opise zjazdu použité slová ako "doľava, vľavo, doprava nadol, traverz vpravo, a pod.", je to vždy myslené z pohľadu lyžiara lyžujúceho danú líniu smerom nadol. Výrazy typu SZ, J, Z, V, JV, a pod. predstavujú skratky svetových strán, takže ak je v opisoch (alebo nákresoch) uvedené napríklad "Z zjazd", predstavuje to "západný zjazd", resp. zjazd v západnej stene daného štítu alebo zjazd orientovaný smerom na západ. Drvivú väčšinu zakreslených zjazdov som zlyžoval, takže uvedené informácie a zákresy sú presné, avšak najmä pri hodnotení obtiažnosti treba brať do úvahy istú dávku subjektivity, ako aj aktuálne poveternostné a snehové podmienky.

Po kliknutí na fotku so zakreslenými zjazdmi sa zobrazí v novom okne tá istá fotka vo vyššom rozlíšení (cca 2000x1500 px, veľkosť okolo 450 KB), aby ste si mohli pozrieť zákresy línií detailnejšie. Nákresy zjazdov jednotlivých lokalít sa dajú stiahnuť aj vo formáte PDF, ktoré budem priebežne aktualizovať spolu s webovskou verziou (o aktualizáciách budem informovať v knihe návštev).

K oblastiam som uviedol aj stručný opis prístupovej cesty (pre tých, ktorí by náhodou nevedeli, ako sa do danej lokality dostať), info o ubytovaní, info o období, kedy tam zvyknú byť najlepšie podmienky počas lyžiarskej sezóny. Čo sa týka trasy výstupu: pokiaľ je to možné (a z hľadiska objektívneho nebezpečenstva je to relatívne bezpečné), takmer vždy zvyknem vyšľapať hore tadiaľ, kadiaľ neskôr plánujem lyžovať dole (hlavne pri ťažších zjazdoch). Zistím tak snehové podmienky na trase zjazdu (množstvo a kvalitu snehu, výskyt malých ľadopádikov alebo trčiacich šutrov) a tiež to pomáha orientačne (neskôr počas zjazdu lyžujem popri vyšľapanej stope, vďaka čomu nehrozí situácia, že by som zablúdil niekde do vedľajšieho žliabku končiaceho nečakaným skalným prahom, keďže zhora býva terén pri exponovanejších zjazdoch dosť neprehľadný).

Technická obtiažnosť zjazdu: určuje náročnosť techniky lyžovania zjazdu. Teda čím vyšší je stupeň technickej obtiažnosti, tým vyššie sú nároky na lyžiarske umenie lyžiara počas zjazdu (od klasického lyžovania na málo strmých svahoch, cez ovládanie lyží v strmom teréne, preskakované oblúčiky v úzkych žľaboch, až po zvládnutie skokov skalných prahov rôznej výšky). Technickú obtiažnosť zvyšuje strmosť terénu (ktorá zároveň zvyšuje aj expozíciu), malý priestor pre manévrovanie s lyžami (úzke miesta v žľaboch), výskyt malých ľadopádov a skalných prahov, ktoré je možné prekonať skokom (pokiaľ sú zliezané napešo alebo zlanené, nezapočítavam ich do technickej obtiažnosti zjazdu a upozorním na to v opise alebo poznámke ku danému zjazdu. Avšak takých zjazdov je tu minimum, keďže preferujem zjazdy, ktoré sa dajú zlyžovať celé vrátane prekonávania terénnych prekážok bez nutností odopínania lyží).
Na technickú náročnosť zjazdu vplývajú v značnej miere aj poveternostné a snehové podmienky. Poľadovica, ľadová kôrka či vetrom ubitá doska v kombinácii so zlou viditeľnosťou (difúzne svetlo, hmla) môže vo veľkej miere sťažiť lyžovanie a môže v lyžiarovi vzbudiť dojem, že zjazd je technicky ťažší, než uvádzam. Preto vopred upozorňujem, že udávaný obtiažnostný stupeň zjazdu takmer vždy stanovujem po zlyžovaní daného zjazdu za slnečného počasia a snehových podmienok, ktoré pokladám za dostatočné, stabilné a bezpečné vzhľadom na svoje lyžiarske schopnosti. Napriek tomu môže technická obtiažnosť niektorých zjazdov značne kolísať. Ide hlavne o niektoré úzke žľaby s menšími skalnými či ľadovými prahmi, ktoré môžu byť za určitých podmienok úplne vysnežené alebo naopak, o niečo vyššie, než uvádzam vo svojich opisoch.
Ešte jedna dôležitá poznámka: technickú obtiažnosť zjazdu uvádzam pre najťažšie miesto daného zjazdu, čo však v praxi môže občas trochu zavádzať pri hodnotení celkovej obtiažnosti zjazdu (pozri nižšie hodnotenie celkovej obtiažnosti zjazdov).
A ešte jedna dôležitá poznámka pre bigotných slovenčinárov: áno, správne by sa mal namiesto pojmu "obtiažnosť" používať pojem "obťažnosť", lebo je to odvodené od slova "ťažký" a nie "tiažký". Ja som si však už zvykol na pojem "obtiažnosť", takže budete musieť tento môj prehrešok voči slovenčine nejako preglgnúť. Sorry.

TECHNICKÁ OBTIAŽNOSŤ ZJAZDU

S1	Mierne sklonený široký terén do 30°. Bez strmých úsekov a terénnych prekážok.
S2	Svahy a široké žľaby v sklone 30°-40°, niekedy aj s kratšími strmšími úsekmi 40°-45°. Bez terénnych prekážok.
S3	Dostatočne široké žľaby a svahy s prevládajúcim sklonom 35°-45° s možnosť výskytu jedného alebo viacerých užších miest. Alebo možnosť výskytu krátkych dostatočne širokých úsekov so sklonom 45°-50°. Bez nutnosti prekonávania terénnych prekážok.
S4	Široké svahy s prevládajúcim sklonom 45°-55°. Alebo úzke žľaby a kuloáre so sklonom 45°-50° na dlhom úseku (prípadne až sklonom 50-55° na krátkom úseku). Možnosť výskytu miest s nutnosťou prekonania nízkej terénnej nerovnosti s dobrým dopadom alebo krátkeho veľmi úzkeho miesta s nutnosťou jeho prekonania "šusom" s dobrým dojazdom.
S5	Široké svahy s prevládajúcim sklonom nad 55°. Alebo úzke žľaby a kuloáre so sklonom 50°-55° na dlhom úseku. Možnosť výskytu miest s nutnosťou prekonania nízkej terénnej nerovnosti na svahu so sklonom nad 45°.
S6	Zjazdy so sklonom vo viacerých častiach viac ako 60°. Alebo skoky cez viaceré skalné pásy či ľadovcové zlomy na svahoch s prevládajúcim sklonom nad 50°.

Občas je využité aj znamienko + (horná hranica daného stupňa) alebo medzistupne typu S3+/S4, ak som zjazd pokladal obtiažnostne na rozhraní daných stupňov. Pokiaľ je niekto zvyknutý na hodnotenie zjazdov Traynard systémom, môže "prekonvertovať" mnou uvádzané hodnotenie zjazdov do Traynard stupnice tak, že zvýši každý stupeň technickej obtiažnosti o jedna a dostane približnú hodnotu obtiažnosti zjazdu v Traynard stupnici. Napr. západný (Z) zjazd z Javoráka by teda bol z môjho hodnotenia "S4+, E3, čierny ľahký" vyjadrený v Traynard stupnici ako (S4+)+1=S5+, resp. S5/S6 (podobne je možné približne vyjadriť obtiažnosť do Traynard stupnice aj u ostatných zjazdov). Viem, že to môže niektorých ľudí trochu miasť, ale pred pár rokmi, keď som so zakreslovaním a opismi zjazdov začínal, som si to neuvedomil. Sorry.

Hodnotenie expozície zjazdu: hodnota expozície zjazdu je druhý dôležitý údaj, ktorý určuje najmä psychickú obtiažnosť zjazdu vyplývajúcu z charakteru terénu (zakrivenie zjazdu, dĺžka strmých úsekov, prekážky na svahu vo forme skalných a ľadových prahov, a pod.). Práve charakter terénu je faktor, na základe ktorého môžeme odhadnúť rozsah zranení lyžiara v prípade pádu. Vysoký stupeň expozície zjazdu teda v praxi znamená vysokú pravdepodobnosť vážneho zranenia alebo smrti pri eventuálnom páde za štandardných snehových podmienok (t.j. podmienky, kedy sneh nie je zľadovatelý). Vedomie vysokého rizika zranenia či smrti v prípade pádu kladie nároky na psychickú odolnosť lyžiara a značne vplýva na celkovú obtiažnosť zjazdu. Preto sú vo všeobecnosti celkovo obtiažnejšie zjazdy, ktorých expozícia je vyššia, aj keď ich technická obtiažnosť nie je vysoká, v porovnaní s menej exponovanými zjazdmi s vyššou technickou obtiažnosťou.

HODNOTENIE EXPOZÍCIE ZJAZDU

E1	Na trase zjazdu nie sú žiadne alebo len nevýrazné prekážky, svah je priamy bez zakrivenia, bez skalných prahov a stien, strmé úseky nie sú dlhé. To platí pre svahy strmé 25°, ale aj pre svahy s kratšími 55° úsekmi, ktoré končia bezpečným dojazdom.
E2	Svahy môžu obsahovať prekážky (napr. nízke kolmé skalné prahy), cez ktoré môže lyžiar eventuálne spadnúť, ale nemusí. Pri tejto expozícii je však riziko nárazu na malé prekážky (napr. trčiace skalné ostrovčeky, suťové kužele pod žľabmi, atď.). Pravdepodobnosť smrteľného poranenia je však nízka.
E3	Veľké riziko pádu cez skalný prah, aj keď náraz na skaly nemusí byť istý na 100 %. Patria sem svahy s vysokými kolmými prahmi, svahy s vyšším počtom po sebe nasledujúcich nízkych prahov v strmom teréne alebo strmé kuloáre typu "S" s vysokou pravdepodobnosťou nárazu do skál pri páde. Riziko smrteľného poranenia je vysoké.
E4	Vysoké steny s niekoľkými skokmi alebo miestami s vysokou pravdepodobnosťou zranenia pri páde. Náraz do skál je v prípade pádu takmer zaručený a smrteľné zranenia sú isté.

Celková obtiažnosť zjazdu: je výsledkom súhrnu technickej obtiažnosti, expozície a dĺžky (resp. prevýšenia) zjazdu. Avšak je potrebné všímať si aj skutočnosť, či sa technicky najnáročnejšie miesto nachádza v exponovanej časti zjazdu a či je zjazd vyrovnaný z hľadiska technickej obtiažnosti (teda či sú ostatné časti zjazdu mimo najťažšieho miesta značne ľahšie alebo naopak, či sa ostatné časti zjazdu približujú obtiažnosťou najťažšiemu miestu). Na základe tohto všetkého sa potom snažím určiť celkovú obtiažnosť zjazdu prostredníctvom troch základných stupňov prezentovaných tromi farbami - od najľahších modrých línií cez stredne ťažké červené až po hardcore čierne brutality. Každý z týchto troch základných stupňov (modrý, červený, čierny) môže ďalej nadobúdať tri podstupne - ľahký, stredne ťažký, ťažký. Vzniká tak spolu 9 stupňov celkovej obtiažnosti zjazdu - od prvého stupňa "modrý ľahký", ktorý zahŕňa najľahšie zjazdy, až po posledný stupeň "čierny ťažký", ktorý predstavuje najťažšie skiextrémy. Tento systém hodnotenia by sa dal samozrejme nahradiť len samotnými číslami od 1 po 9, ale myslím, že slovno-farebný opis (spolu s farebnými nákresmi) je názornejší.

Príklady zjazdov, ktoré približne odpovedajú jednotlivým obtiažnostným stupňom:

modrý ľahký	Smutné sedlo do Žiarskej doliny
modrý stredne ťažký	Štrbský štít smerom na západ (Mlynická dolina)
modrý ťažký	Ostrý Roháč - J žľab (Jamnická dolina)
červený ľahký	Sedlo nad Červeným žľabom do Mlynickej doliny
červený stredne ťažký	Kriváň - V žľab do Važeckej doliny
červený ťažký	Lomnický štít - J zjazd do Skalnatej doliny
čierny ľahký	Javorový štít - Z zjazd do V. Studenej doliny
čierny stredne ťažký	Sunnmorslauparlaegda - V stena (Nórsko)
čierny ťažký	zatiaľ som zjazd tejto obtiažnosti nezlyžoval

Aj pri hodnotení celkovej obtiažnosti zjazdu však treba brať do úvahy (okrem istej dávky subjektivity) i fakt, že v praxi môže jeho obtiažnosť mierne kolísať podľa aktuálnych podmienok, takže napríklad z "modrého ťažkého" zjazdu sa môže v zlých podmienkach (poľadovica, nedostatok snehu, a pod.) stať "červený ľahký" prípadne až "červený stredne ťažký". A naopak, ak máte šťastie na ideálne podmienky, môže sa vám niektorý zo zjazdov zdať celkovo o niečo ľahší, než uvádzam v opisoch. Každopádne, klasifikácia extrémnych zjazdov nie je jednoduchá a jednoznačná vec, preto ju treba brať orientačne a nie úplne doslova.

!!! Upozornenie: väčšina zjazdov, ktoré uvádzam na tejto websajte, sú určené pre skúsenejších lyžiarov. Pre začiatočníkov by som odporučil "Výber skialpinistických a lyžiarskych túr" od Stana Klauča, prípadne z mnou zakreslených zjazdov "modré ľahké" alebo maximálne "modré stredne ťažké", ktoré by za dobrých podmienok nemali robiť problém ani menej skúseným skialpinistom. !!!

(Podrobnejšie info o rôznych stupniciach obtiažnosti a exponovanosti zjazdov spolu s ich porovnaním nájdete v tomto článku od Ivy Filovej)

Prajem vám veľa pekných zážitkov, kvalitný sneh, málo lavín a žiadne pády!

návrat hore