horna lista
skiextrem, extrémne lyžovanie, sprievodca, nákresy zjazdov, online sprievodca extrémnymi lyžiarskymi zjazdmi, zjazdy, skialp, skialpinizmus, skalolezectvo, Alpy, Tatry, fotogaléria, videá, príroda
Úvod Fotogaléria Nákresy zjazdov Videá a články Kniha návštev Užitočné linky
horny ram
lavy oblukMLYNICKÁ DOLINApravy obluk
(nákresy vo formáte PDF: Mlynica_v2.1)
POPIS OBLASTI
Mlynická dolina sa nachádza v západnej časti pohoria Vysoké Tatry. Vstupnou bránou do doliny je známe turistické centrum - Štrbské pleso (1335 m) - vďaka ktorému patrí k jednej z najnavštevovanejších dolín vo Vysokých Tatrách. Dolina je zo západnej strany ohraničená hrebeňom Solísk až po Furkotský štít (2404 m) a Hrubý vrch (2428 m), v severnej časti ju uzatvára Štrbský štít (2381 m) a masív Hlinskej veže (2340 m). Z východu je ohraničená hrebeňom Bášt, v ktorom dominuje vrchol Satana (2421 m). V zimnom období poskytuje Mlynická dolina vynikajúce terény pre viac či menej náročnú turistiku na lyžiach a extrémne lyžovanie, v lete je obľúbený prechod cez Bystré sedlo do Furkotskej doliny.
Upozornenie: oficiálne je pre skialpinizmus a extrémne lyžovanie povolená len predná časť doliny (po Skok, resp. po Malú Baštu a Mlynické Solisko)!
PRÍSTUP
Prístup je jednoduchý. Vlakom sa odvezieš do Štrby a prestúpiš na zubačku na Štrbské Pleso. Po cca 20 minútach jazdy sa ocitneš na parkovisku pod hotelovým gigantom Panoráma (sem sa dá pravdaže dostať aj na aute - na webe je kopec plánovačov ciest, takže s orientáciou by nemal byť problém). Potom pokračuješ pešo (prípadne na skibuse) smerom ku areálu Snow až k údolnej stanici lanovky na Chatu pod Soliskom. Cca 30 m severo-východne od stanice začína chodník vedúci do Mlynickej doliny (pre lepšiu orientáciu môžeš pozrieť mapku). Po približne 30 min šľapania lesom (žltá značka) sa ocitneš na hornej hranici lesa, odkiaľ pokračuješ asi 15 min pod vodopád Skok. Ďalej sa orientuj podľa fotografií so zakreslenými zjazdmi.
NAJLEPŠIE PODMIENKY
Vo všeobecnosti zvykne byť dole v doline pomerne dosť snehu už v januári, avšak vyššie partie pod hrebeňmi bývajú často sfúkané až na skalu. Lepšie podmienky preto bývajú skôr ku koncu zimy (marec) a začiatkom jari (apríl, máj).
Mlynická dolina síce nepatrí k najlavínoznejším dolinám na Slovensku, je však, samozrejme, potrebné dodržiavať všetky pravidlá týkajúce sa lavínovej problematiky. Pozor aj na zradný svah nad vodopádom Skok, kde už pár ľudí zhučalo s lavínou.
UBYTOVANIE
S ubytovaním nie je problém, keďže Štrbské Pleso je známe turistické centrum. Info nájdeš napríklad tu alebo si niečo vygúgliš.
HREBEŇ BÁŠT
Hreben Bast
Hreben Bast det
ZJAZD STRUČNÝ OPIS SKLON OBTIAŽNOSŤ PREVÝŠENIE POZNÁMKA
A Žľabom spadajúcim zo Sedla nad Skokom (sedlo medzi Patriou a Malou Baštou) priamo dole, v spodnej časti vybočiť doprava smerom na zjazd B. 35-40° S2+, E1,
modrý
stredne ťažký
470 m
(pod Skok)
január-máj;
ľahké, vhodné pre menej skúsených lyžiarov
B Výraznou širokou pláňou sponad sedla medzi Prednou a Malou Baštou (Sedlo nad Širokým žľabom) priamo nadol smerom pod Vodopád Skok. 35-40° S2, E1,
modrý
stredne ťažký
500 m
(pod Skok)
január-máj;
pozor na lavíny
C Približne v polovici hrebeňa medzi Sedlom nad Širokým žľabom a Prednou baštou spadá smerom do Mlynice výrazný žľab. Horná časť (cca 20 m) je silne zúžená (šírka okolo 1 m), preto zjazd začína až pod spomínaným zúžením, odkiaľ pokračuje pomerne širokým žľabom, ktorý postupne stráca sklon, až na dno doliny ku Plesu nad Skokom. 38-43° S3, E2,
červený
ľahký
500 m
(ku Plesu nad Skokom)
február-máj;
ak niekto náhodou zlyžujete hornú časť až z hrebeňa, dajte mi prosím vedieť...
D Žľabom spod vrcholu Prednej Bašty: priamo dole žľabom, ktorý sa v strednej časti výrazne rozširuje a stráca sklon až po skalný prah v spodnej časti. Okolo skalného prahu sprava strmým a úzkym, cca 20 m dlhým žliabkom až na snehovú pláň spadajúcu na dno doliny. 36-40°
1x50°
S3+/S4, E2,
červený
stredne ťažký
520 m
(na dno doliny)
február-máj;
technickou obtiažnosťou značne nevyrovnaný zjazd - horná časť je ľahká, dolný žliabok o dosť ťažší (za podmienok na jar 2006, keď som to lyžoval mal šírku 3 m, sklon 50° na dĺžke cca 15 m)
E Zjazd zo Sedla nad Červeným žľabom (sedlo medzi Prednou Baštou a Satanom): zo sedla priamo dole do Mlynickej doliny výrazným žľabom, ktorý je v strednej časti mierne zúžený. 38-43°,
1x48°
S3/S3+, E2,
červený
ľahký
500 m
(na dno doliny)
február-máj;
najstrmši miesto je v zúženej časti približne v polovici zjazdu
L1 Zo severného vrcholu Satana mierne doľava nadol do širokého žľabu. Týmto žľabom priamo nadol až do jeho strednej časti, kde sa zužuje, naberá sklon a esovito zakrivuje. Týmto esovitým zúžením až nad nevýrazný skalný prah, ktorý lyžujeme zľava. Pod prahom ďalej nadol až do miesta, kde vpravo ubieha výrazna rampa. Ňou doprava cez dva rebrá až na začiatok spodnej snehovej pláne, ktoru už ľahko na dno doliny. horná časť okolo 35°,
ďalej 35-42°, 1x45°
S3+, E2+
červený
stredne ťažký
600 m
(na dno doliny)
marec;
horná časť zjazdovka, najstrmšie a najobtiažnejšie miesto zjazdu je prah v strednej časti (častý nedostatok snehu - podobne ako aj na spodnej rampe);
foto1, foto2, foto3,
foto4, foto5, foto6, foto7
L2 Varianta z južného vrcholu Satana: z vrcholu doprava nadol do širokého žľabu a ďalej ako zjazd L1. začiatok 42°,
ďalej ako L1
S3+, E2+
červený
stredne ťažký
600 m
(na dno doliny)
marec;
trochu tažšia varianta hornej časti zjazdu L1;
foto1, foto2
F Žľab zo Satanovho sedla: priamo dole najskôr rozšíreným žľabom, ktorý sa v polovici zužuje a naberá sklon, až ku Nižnému Koziemu plesu. 38-43°,
1x48°
S3+, E2,
červený
ľahký
420 m
(ku Niž. Koziemu plesu)
február-máj;
pekné, podobné
ako zjazd E;
foto1, foto2, video
Mlynicky kotol
ZJAZD STRUČNÝ OPIS SKLON OBTIAŽNOSŤ PREVÝŠENIE POZNÁMKA
M1 Z južného vrcholu Zadnej Bašty 3 metre po exponovanom južnom hrebeni. Potom cca 30 m nadol západným svahom pomedzi skaly až do miesta, kde vpravo do žľabu (zjazd M2) spadá krátka strmá rampa, ktorá pod vrcholovou skalnou bariérou prerušuje západné rebro. Touto rampou 15 m strmo až do spomínaného žľabu, ktorým už ľahko nadol do Mlynického kotla. horná časť 40-42°,
rampa 15 m 50-55°,
žľab 35-40°
S4, E3,
čierny
ľahký
250 m
(na chrbát Mlynického kotla)
marec-apríl;
náročnosť hornej časti závisí od množstva snehu, rampa môže byť čiastočne vyľadnená, veľmi krátke;
detail Zadnej Bašty,
foto1, foto2, foto3, foto4,
video z helmet kamery pribudne neskôr...
M2 Zo štrbiny pod južným vrcholom Zadnej Bašty priamo nadol žľabom, ktorý je zľava ohraničený previsnutými skalnými stienkami. V hornej tretine cez jeho krátke zúženie a ďalej ľahko až na chrbát Mlynického kotla. Odtiaľ na dno doliny buď zľava svahom pod Diablovinou alebo sprava popod Štrbský štít. horná časť okolo 43°,
pod zúžením 35-40°,
ďalej do 30°
S2+, E1,
modrý
stredne ťažký
230 m
(na chrbát Mlynického kotla)
400 m (na dno doliny)
február-apríl;
do Mlynického kotla krátke; foto1, foto2, foto3, foto4, foto5
M3 Varianta zjazdu M2: zo sedielka medzi južným a prostredným vrcholom Zadnej Bašty (bližšie k prostrednému) šikmo doľava nadol ponad skalný prah až do zúženia hlavného žľabu. Ďalej ako zjazd M2. po zúženie 35-40°,
ďalej ako M2
S2+, E2,
modrý
stredne ťažký
230 m
(na chrbát Mlynického kotla)
február-apríl;
expozíciu mierne zvyšuje skalný prah v hornej tretine hlavného žľabu;
foto1, foto2
I Z malého sedielka na vrchole Veľkej Capej veže sa tiahne široká rampa smerom do žľabu spod Baštového sedla (k zjazdu H). Touto rampou približne do jej polovice a potom priamo nadol výrazným, v strede zúženým, žľabom až na dno Mlynického kotla. 35-45° S3+, E2,
červený
stredne ťažký
250 m (do Mlynického kotla) február-apríl;
celkom pekná (i keď relatívne krátka) línia, v dolnej časti pozor na skaly;
foto1, foto2, foto3
H Z Baštového sedla dole výrazným žľabom do Mlynického kotla (ku Vyšným Kozím plesám). 35-40° S2, E1,
modrý
stredne ťažký
180 m (do Mlynického kotla) január-máj;
ľahké a krátke, vhodné pre menej skúsených lyžiarov
K Z vrcholu Hlinskej veže (resp. cca 5 m spod nej) priamo nadol krátkym úzkym (3-4 m) žliabkom až na jeho koniec. Tu traverz doprava cez snehovú hranu do vedľajšieho žliabku a ním nadol približne 20 m. Ďalej šikmo doprava nadol (exponované) cez strmú pláň a ňou na začiatok výraznej rampy už v dolnej časti zjazdu. Rampou doprava a potom priamom nadol na dno Mlynického kotla. 45-52° S4, E3,
čierny
ľahký
240 m (do Mlynického kotla) marec-apríl;
krásny vyrovnaný zjazd, technicky ťažký je horný úzky žliabok, najväčšia expozícia je v strednej časti, najstrmšia je stredná časť a spodná rampa, jediným mínusom tohto zjazdu je jeho relatívna krátkosť;
foto1, foto2, foto3
J Z vrcholu Štrbského štítu najskôr priamo na juh do malého sedielka v hrebeni tiahnucom sa z vrcholu na juh. Zo sedielka smerom na východ krátkym, strmým, v hornej časti zúženým žliabkom na širokú pláň, ktorou priamo nadol do Mlynického kotla. 30-40°,
horná časť do 45°
S2+, E1,
modrý
stredne ťažký
280 m (do Mlynického kotla) január-máj;
ľahké, vhodné aj ako výstupová trasa na Štrbský štít v zimnom období
G Z vrcholu Štrbského štítu smerom na západ širokou snehovou pláňou, ktorá sa v spodnej časti zužuje a prechádza do žľabu ústiaceho nad Capie pleso. 35-40° S2, E1,
modrý
stredne ťažký
300 m (ku Capiemu plesu) február-máj;
ľahké, vhodné pre začiatočníkov;
detail zjazdu
HREBEŇ SOLÍSK
Soliska
ZJAZD STRUČNÝ OPIS SKLON OBTIAŽNOSŤ PREVÝŠENIE POZNÁMKA
A1 Ľavý variant žľabu spod Soliskového hrbu: zo sedla medzi Predným Soliskom a Soliskovým hrbom priamo dole žľabom, ktorý sa v spodnej časti napája na zjazd A2. 32-40° S2+, E1,
modrý
stredne ťažký
400 m
(na dno doliny)
február-máj;
ak je málo snehu, zjazd býva pomerne úzky
A2 Žľab spod Soliskového hrbu priamo k Vodopádu Skok: zjazd je možné si predĺžiť a lyžovať až z vrcholu Mlynického Soliska žliabkom popod hrebeň (expozícia smerom do Furkotskej doliny, na nákrese to nie je vidieť) a v sedielku pod Soliskovým hrbom sa napojiť na zjazd A2 a ním priamo nadol na turistický chodník vedúci pod vodopád Skok. 32-40° S2, E1,
modrý
stredne ťažký
400 m (spod Solis.hrbu)
600m (z Mlynického Soliska na dno doliny)
február-máj;
ľahké, vhodné pre menej skúsených lyžiarov, predĺžená varianta z Mlynického Soliska je obtiažnosťou cca S2+/S3, E2
B1 Pravý centrál Mlynického Soliska: zjazd vedie žľabom spadajúcim z vrcholového hrebeňa Mlynického Soliska do Mlynickej doliny. V hornej časti je výrazne zúžený, nižšie sa rozširuje a stráca sklon. horná časť
46-52°,
spodná časť
36-42°
S4+, E2+,
čierny
ľahký
480 m (ku Plesu nad Skokom) marec-apríl;
v najužšom mieste (šírka 1 m, foto1) schádzané cca 5 m bez lyží, foto2, foto3;
avšak úzke miesto je niekedy možné oblyžovať zľava (z pohľadu lyžiara), ako sa to podarilo Rasťovi v marci 2010: foto4, foto5, foto6, foto7, foto8
B2 Ľahšia varianta pravého centrálu: zo sedielka medzi Štrbským a Mlynickým Soliskom priamo dole žľabom, ktorý neskôr prechádza v širokú snehovú pláň. V hornej časti snehovej pláne traverz doprava a cez rebro do centrálneho žľabu, ktorým ďalej až do Mlynickej doliny ku Plesu nad Skokom. 38-45° S3+, E2+,
červený
stredne ťažký
480 m (ku Plesu nad Skokom) marec-máj;
pekný a relatívne dlhý zjazd, technicky ľahšie ako zjazd B1;
foto1, foto2, foto3
B3 Ľavý centrálny žľab Mlynického Soliska: zo sedielka pod vrcholom Mlynického Soliska najskôr užším esovitým žľabom na malú snehovú pláň. Z nej priamo nadol nad spodný skalný prah, ktorý je možné za dobrých snehových podmienok skočiť (kuk foto v poznámke) alebo zliezť bez lyží. Pod týmto prahom sa spája ľavý centrál (B3) s pravým (B1, resp. B2) do plytkého širokého žľabu. Ním už ľahšie nadol na dno Mlynickej doliny ku Plesu nad Skokom. 42-47° po spodný prah S3+/S4, E2+
spodný prah S4+/S5, E1+,
čierny
ľahký
470 m (ku Plesu nad Skokom) marec-apríl;
s Rasťom sme celý zjazd zlyžovali na lyžiach (spodný prah skokom) v marci 2008 za dobrých snehových podmienok:
foto1, foto2, foto3,
foto4, foto5
Avšak za horších snehových podmienok sa v zjazde nachádzajú nad spodným prahom ešte tri menšie (foto), čím sa môže obtiažnosť hornej časti mierne zvýšiť. Nasledovné fotky sú od Barneyho zo zimy 2006: foto1, foto2, foto3
C1 Žľab zo Šedej lávky: zo sedla medzi Štrbským a Malým Soliskom (Šedá lávka) priamo nadol žľabom až do miesta, kde sa zužuje. Ďalej nadol týmto zúženým žliabkom (najťažšie miesto, je možné oblyžovať to zľava - viď varianta C3). Pod zúžením sa žľab esovito stáča smerom doprava. Týmto esovitým zakrivením žľabu až na spodnú širokú pláň a odtiaľ sprava ľahko na dno doliny. 40-45°, 1x48° S4, E2,
červený
stredne ťažký
470 m
(na dno doliny)
marec-máj;
hore pomerne ľahké (ale trochu exponované kvôli spodnému esovitému zakriveniu žľabu), technicky najťažšia časť je krátke zúženie v strednej časti (najužšie miesto šírka 2-3 m);
foto1, foto2, foto3,
foto4, foto5, foto6
C2 Priamo z vrcholu Štrbského Soliska strmým žliabkom (SV orientácia) doľava nadol na plytší chrbát. Z neho doľava nadol do žľabu spadajúceho zo Šedej lávky (zjazd C1) a ním nadol. horný žliabok 48-53°,
ďalej 40-45°
S4, E2+,
červený
ťažký
500 m
(na dno doliny)
apríl;
veľmi pekný zjazd, častý nedostatok snehu;
foto1, foto2, foto3,
foto4, foto5, foto6,
detail zjazdu
C3 Varianta strednej časti zjazdu C1: nad zúžením v strednej časti nepokračovať priamo nadol, ale lyžovať doľava na rebro a ním priamo nadol asi 50 m (mierne exponované) až do miesta, kde doprava nadol spadá krátka strmá snehová pláň. Ňou naspäť do žľabu, ktorý sa tu esovito zakrivuje a ďalej ako C1. 40-45° S3+, E2+,
červený
stredne ťažký
470 m
(na dno doliny)
marec-máj;
technicky ľahšie (ale trochu exponovanejšie) ako C1;
foto1, foto2, foto3
Solisko Velke
ZJAZD STRUČNÝ OPIS SKLON OBTIAŽNOSŤ PREVÝŠENIE POZNÁMKA
D1 JV časť Prostredného Soliska tvorí široký snehovo-skalný svah. Najskôr mierne doprava dole pravou časťou svahu, v ktorej sa nachádza krátky úzky žliabok. Ním dole do kotla pod Malým Soliskom a odtiaľ buď popod Malé Solisko až na spodnú časť zjazdu C, alebo vybočiť doľava popod skalné rebro smerom ku zjazdu E. 40-45° S3/S3+, E2,
červený
ľahký
250 m (do kotla pod Malým Soliskom) marec-apríl;
značne lavinózne;
detail zjazdu,
foto1, foto2, foto3
D2 Varianta zjazdu D1: spod hrebeňa doľava nadol ponad skalné prahy až na nevýrazný hrebienok vybiehajúci z Prostredného Soliska. Jeho pravou stranou niekoľko metrov nadol a potom doprava na snehovú pláň (už pod skalnými prahmi) a ňou do kotla pod Malým Soliskom. 38-43° S2+/S3, E2,
modrý
ťažký
250 m (do kotla pod Malým Soliskom) február-apríl;
trochu ľahšie ako zjazd D1, značne lavinózne;
detail zjazdu, foto
E Zo sedielka pod vrcholom Prostredného Soliska najskôr priamo dole cca 20m strmým žliabkom, potom traverz doľava na snehový hrebienok (exponované). Z neho doľava dole 30 m a potom šikmo doľava (už ľahšie) až na výrazné rebro. Z neho doprava nadol na rozľahlú snehovú pláň a jej pravou časťou na dno doliny. horná časť do 48°,
spodná časť
30-40°
S3+, E3,
červený
stredne ťažký
450 m
(na dno doliny)
marec-máj;
nádherná logická línia vedúca rampou pretínajúcou V stenu Prostr.Soliska, horná časť značne exponovaná;
foto1, foto2, foto3
F Zo sedielka pod vrcholom Prostredného Soliska (južná Solisková lávka) cez prevej do úzkeho žľabu. Týmto postupne rozširujúcim sa žľabom až do miesta, kde sa napája na širokú snehovú rampu tiahnucu sa doľava (zjazd E). Rampou niekoľko metrov doľava nadol ponad skalné rebro (spoločne so zjazdom E). Potom doprava nadol do zužujúceho sa žliabku a jeho zúžením až na spodnú snehovú pláň, kde sa zjazd napája na zjazd E. horný prevej 60° na 4 m, ďalej
42-48°, spodná pláň
30-40°
S4, E2+,
červený
ťažký
450 m
(na dno doliny)
marec-máj;
technicky obtiažny je začiatok zjazdu (prekonanie hrebeňového preveja) a zúžený žliabok nad spodnou snehovou pláňou, celkovo asi najťažší zo zakreslených zjazdov na Veľkom a Prostrednom Solisku;
foto1, foto2, foto3,
foto4, foto5
G Zo sedielka pod vrcholom Veľkého Soliska (severná Solisková lávka) priamo nadol žľabom, spodné zúžené miesto lyžujeme vľavo od skalného hrebienka až na spodnú snehovú pláň, ktorej skalné ostrovčeky obchádzame zľava. 40-47° S3+, E2+,
červený
stredne ťažký
450 m
(na dno doliny)
marec-máj;
pekný zjazd s dvoma ťažšími zúženými miestami;
foto1, foto2, foto3
H1 Z Predného Soliskového zárezu po snehovom hrebienku 5 m. Potom doľava nadol (najstrmšie miesto) do kratučkého žliabku, ktorý ústi na široký snehový svah. Týmto svahom ľahko až do jeho zúženia, v ktorého spodnej časti sa nachádza malá skala (resp.ľadopádik). Okolo neho (úzke 1m) dole na širokú snehovú pláň, ktorou lyžujeme až na dno Mlynickej doliny. 38-43°, začiatok 1x50°,
v spodnej časti 1x47°
S3+/S4, E2,
červený
stredne ťažký
450 m
(na dno doliny)
marec-máj;
veľmi ľahká stredná a úplne spodná časť v kontraste s dvoma ťažšími miestami: prvé je malý skok zo snehového hrebienka do kratučkého žliabku na úplnom začiatku zjazdu, druhé je spodný ľadopádik (šusom cca 5m, resp. skok 2 m s dobrým dopadom);
foto1, foto2, foto3
H2 Varianta zjazdu H1: hornú časť lyžujeme z plošinky Prostrednej Soliskovej kopy smerom doprava nadol ľahkým terénom asi 30 m až na zjazd H1. 38-43°,
v spodnej časti 1x47°
S3+/S4, E2,
červený
stredne ťažký
450 m
(na dno doliny)
marec-máj;
vynecháva sa horné ťažšie miesto zo zjazdu H1
I1 Zo sedielka medzi Prostrednou a Zadnou Soliskovou kopou priamo nadol širokou snehovou pláňou až na jej koniec, kde prechádza v krátky žliabok zakončený skalným prahom. Týmto žliabkom a ďalej krátkou rampou tiahnucou sa doľava. Na konci rampy cez prevej na spodnú snehovú pláň a ňou na dno Mlynickej doliny. 40-45°, prevej rampy
70° na 2 m
S4, E2+,
červený
stredne ťažký
450 m
(na dno doliny)
február-apríl;
tehnicky najťažšie miesto je prevej na konci rampy, ktorého výška, sklon a obtiažnosť dosť závisí od snehových podmienok;
foto1, foto2, foto3, foto4
I2 Varianta zjazdu I1: začiatok rovnako ako I1. V spodnej tretine širokej snehovej pláne traverz doľava ponad nevýrazné skalné rebro do vedľajšieho krátkeho úzkeho žliabku. Ním nadol (najťažšie miesto) až na spodnú snehovú pláň a ňou (už spoločne so zjazdom I1) na dno Mlynickej doliny. 40-46° S3+, E2+,
červený
stredne ťažký
450 m
(na dno doliny)
február-apríl;
technicky trochu ľahšie oproti zjazdu I1;
foto1, foto2
Ďalšie zjazdy budem priebežne dopĺňať...
horny ram
posledný update: 07.09.2010          počet návštev:        © 2006-2010 by Miro